2

Ako sme začali našu cestu stopom okolo sveta

Koniec školy sa blíži a my máme pred sebou veľké životné rozhodnutie. Hľadať si robotu? Myslíme, že na kariéru máme ešte kopec času a tak sme si vymysleli cestu okolo sveta. Alebo najprv aspoň cestu do vzdialenej Ázijskej divočiny. Kto vie, kde to ale skončí. Radi by sme došli stopom do Indie. A potom? Možno sa vrátime domov a možno budeme pokračovať ešte roky ďalej a ďalej.

Ako sme sa dostali ku ceste okolo sveta

Nápad vycestovať stopom okolo sveta nám neskrsol len tak zo dňa na deň. S Jurkym, mojim najlepším kamošom, sme už čo to prestopovali (napríklad výlet do Talianska), alebo precestovali (nízko-nákladové dvojmesačné túlanie sa po Spojených štátoch), alebo podobrovoľničili (tri týždne na hipíckej vlakovej stanici v Poľsku). Stretli sme veľa zaujímavých ľudí, ich nápady a názory na svet, ktoré sme doma mali ťažko odkiaľ pochytiť. Dnes sa dá cestovať takmer bez peňazí, čo sme u týchto ľudí videli na vlastné oči. A to sa nám zapáčilo. Začali sme počas školy trošku šetriť a ani sme sa nenazdali, máme za sebou štátnice.

Ako sme dali výpoveď a túlali sa naprieč USA (klikni tu)

stopom-okolo-sveta-hitchhiking-around-the-world
Jurky a Klochy stopom naprieč Európou

Ako píše Dale Carnegie v jednej svojej knížke. „Školský systém je nastavený už dávno a je zastaralý. Keby mal každý maturant za sebou desať rokov predmetu „Ako precestovať svet a ešte si nechať za to zaplatiť“ dvakrát, trikrát týždenne, tak by to jednoducho vedel. Ale nikto už nevie prečo je v osnovách práve toľko matematiky (fyziky, biológie, slovenčiny, výtvarnej výchovy – dosaďte si čo chcete) a práve tak nulovo málo predmetov o cestovaní a zbohatnutí. Potreba vyjadrená názvom tohto hypotetického predmetu je rovnako ľudská ako potreba spočítať si výplatu. Niekedy možno ešte zásadnejšia. Názov tohoto predmetu je zvolený z dôvodov, ktoré sa veľmi často vyskytujú v štruktúre životných prianí, potrieb, cieľov a snov študentov (čiže veľa cestovať s minimálnymi finančnými nákladmi, a dokonca s finančnými príjmami). A zo začiatku sú celí nesvoji, keď im hovorím, že to ide. Opakujem – že to ide.“

maroko-morocco-road-trip
Túlanie sa po čarovných marockých dedinkách

Po cestovaní naprieč Európou a Severnou Amerikou sme išli na výlet do Maroka, kde sme sa zamilovali do úplne inej kultúry. Prvýkrát sme sa stretli s niečím iným ako so „západným štýlom života“. Žiadna nová móda, televízor v každej domácnosti, popíjanie alkoholu v každej krčme (netvrdím, že aj toto mi nebude chýbať). Podotýkam, že sme tam cestovali hlavne po menších dedinkách, kde sme vďaka couchsurfingu a nášmu kamošovi Abduovi navštívili aj autentický život ľudí zvnútra. Preto sme sa pre našu prvú veľkú cestu dlhodobého cestovania rozhodli pre juhovýchodnú Áziu, kde chceme hľadať ešte nemoderné a nepoškvrnené miesta nášho rozmanitého sveta. Aj keď si uvedomujeme, že moderný pokrok postupuje veľkou rýchlosťou už všade. Najvyšší čas vydať sa na cestu.

Ako budeme asi cestovať?

Okrem pár vecí a oblečenia si berieme stan. Sme dvaja a tak si váhu stanu rozložíme. Milujeme kempovanie, len tak si nájsť pekné miestečko s výhľadom na krásnu prírodu je pre nás jedným z najlepších spôsobov ako si užívať život. A ktovie dokedy mi bude tento dlhodobý bezkomfort vyhovovať. Cestovať špinavo a na punkáča ma možno nebude baviť do konca života. Zatiaľ však dúfam, že čo najdlhšie.

kempovanie-kalifornia-free-camping-californiaNaše free kempovanie v púštnej divočine Kalifornie

Potom chceme po ceste navštíviť pár kamarátov, hlavne vďaka Erasmu, kde som stretol úžasných ľudí a chcem ich vidieť znova. Ďalšou skvelou vecou, ktorá mi zmenila život je Couchsurfing. Budeme „surfovať gauče“ rôznych lokálnych ľudí všade po svete. Vďaka skvelému nápadu zdieľania (a vďaka premyslenému systému referencií aj bezpečnou) je internetová stránka couchsurfingu jednou z najlepších vecí modernej doby. Môžeme bezplatne prespávať u ľudí, z ktorých sa väčšinou stanú naši skvelí kamaráti. Nie je to však v prvom rade o peniazoch, je to o ľuďoch. Že nám ukážu život miesta z pohľadu miestnych obyvateľov, nie z pohľadu turistov a hotelových izieb. Ale niekedy sa dostaneme aj ku lacným ubytovniam, hotelom, hostelom, jaskyniam,… A ďalšia vec, s ktorou chceme na cestách pokračovať je dobrovoľníctvo, ale o tom podrobnejšie inokedy.

dobrovolnictvo-volunteering-stacja-wolimierzDobrovoľníctvo v alternatívnom ekologickom a umeleckom centre v Poľsku

A prečo stopom? Jedna vec je, že ušetríme vďaka zdieľaniu jazdy. Hlavne však preto, že je to obrovské dobrodružstvo a pocit toho, že neviete akou cestou, ako, kedy a s kým sa dostanete do neznámej destinácie je neuveriteľne oslobodzujúci. Je to super pocit, že nevieme čo sa stane s naším životom nasledujúcu hodinu. Niekedy to môže byť aj nuda, niekedy sa nám však ľudia zdôveria ako svojmu psychológovi. Je to preto, že nás pravdepodobne už nikdy v živote znova nestretnú a tak sú veľakrát viac otvorení ako so svojimi najbližšími.

Možno ekologickejšie? Počas ciest sme už čo to videli a tak sa čoraz viac snažíme správať k prírode ohľaduplnejšie. Uvedomujeme si ako znečisťujeme našu zázračnú planétu. Stále to nie je podľa našich predstáv, ale malé krôčky robíme. A práve na takejto ceste máme najlepšiu príležitosť lepšie sa spoznať a zlepšiť veľa osobných pohľadov a názorov (napríklad recyklovanie, vegánstvo, zero waste). Raz mi kamarát povedal, že celý svet aj tak sám nezachránim. Zatiaľ mojou najlepšou odpoveďou je tento krátky príbeh:

Po búrke more vyplavilo na breh tisíce morských hviezdic, kde ich čakala smrť. Keď to uvidelo malé dievčatko, začalo hviezdice zbierať a hádzať ich do mora. Starší pán sa jej spýtal „Aký to má zmysel? Veď ich aj tak všetky nezachrániš.“ Dievčatko sa zohlo, zdvihlo jednu hviezdicu, hodilo ju do mora a povedalo: „Pre túto jednu nekonečný.“

Vieme však, že všetko je len pred nami. Možno dopadne všetko úplne inak. Takýto štýl cestovania nie je samozrejme ideálny pre každého, každý má svoju cestu. Či už pri cestovaní, alebo živote. My si ideme plniť svoje sny, po svojom.

Vyrážame na cestu

Je august 2016 a my si balíme všetky veci do jedného batoha. Celý náš život. Veríme, že čím menej máme, tým sme slobodnejší. Menej pripútaní na materiálne veci, o ktoré sa často treba starať. Aj preto si ešte doma robím poriadky a kopec oblečenia, ktoré sa mi za celý život nazbieralo darujem na charitu. „Plánujeme“ cestovať minimálne 6 mesiacov, maximálne do neurčita. Budeme nasledovať leto, ak sa bude blížiť zima, zutekáme na južnú pologuľu a naopak. Tým pádom nám stačí ešte menej vecí a oblečenia. Inak však žiadne plány nemáme a necháme sa len tak spontánne unášať nevyspytateľnými vlnami života.

40-l-backpack-gregory-z-40
Celý život v 40 litrovom batohu

23. augusta 2016 sa lúčim s rodičmi a starými rodičmi na vlakovej stanici vo Vrútkach a smerujem do Starej Ľubovne. Zvláštny pocit, zatiaľ som bol najdlhšie preč vkuse 4 mesiace. Teraz mám pocit, že to bude oveľa dlhšie. Vo vlaku mi osud nadelil bláznivé kupéčko. Tety sa ma pýtajú kam idem taký nabalený (mám ešte obrovské vrece s oblečením pre charitu). Vykľuje sa z toho, že zajtra idem stopom do Indie a cez objednané pivá sa debata rôzne mení až ku meditáciám a astrálnemu cestovaniu. Už prvé minúty mojej cesty sa začínajú parádne. Budú nám veľmi držať palce. V Ľubovni sa ešte stretávam s kamošmi, rozdávame naše nové super nálepky (díky Palkiz za skvelú robotu) a máme menšiu rozlúčkovú párty, ktorá končí v noci na zemi pri fialovej benzínke popíjaním Čierneho Johana. Prespávam u Jurkyho a ráno sa už obaja pobalení presúvame do Ľubovianskej televízie poskytnúť interview o našej ceste. Natáčame pár záberov, presúvame sa na výpadovku ku Lidlu, kde dotočíme posledné detaily a rozhovory a potom nás ešte Jurkyho rodičia zavezú za mesto, kde začneme stopovať. Tentokrát sa lúči Jurky ..s rodičmi, s bratom. Ich auto odchádza a zrazu sme sami. Len my dvaja a cesta.

Naše dobrodružstvo sa môže začať…

Celé interview z telky – Útek do Ázijskej divočiny (klikni tu)

Aktuálne info o našej bláznivej ceste okolo sveta na Naked Nomad & Trouble Traveler
Alebo aktuálne fotopríbehy na nnomadttraveler

Komentáre

Áziastopomzačiatok

Klochy • 23.10.2016


Previous Post

Comments

  1. Veronika El Mundo 27.1.2017 - 17:53 Reply

    Super chlapci!! Drzim palce a budem sledovat dobrodruzstva 🙂 Chystate len Aziu alebo vas budem moct pohostit aj u nas v Juznej Amerike?

    • Klochy 19.5.2017 - 01:16 Reply

      Veronika, ak chvíľku „počkáš“ – mesiace, roky – samozrejme by sme radi. Niečo ako s týmto komentárom ako tak pozerám, len 5 mesiacov som neskontroloval schválenia komentárov 😀 Si tam ešte stále? A kde presne?

Pridaj komentár

Your email address will not be published / Required fields are marked *